Polka

Kedysi som nemal rád vôbec žiadnu polku ( hej ),
nechcel som ju tancovať, zdala sa mi zlá ( hej ),
hovoril som, že na ňu tancujú sedláci ( hej ),
len sedláci a vidláci stále dokola,
len sedláci a vidláci okolo stola.

Potom som sa zoznámil však s dedinskou holkou ( hej ),
zaľúbil som sa do nej, je moja jediná ( hej ),
s ňou sa učím tancovať tú sedlácku polku ( hej ),
s holkou stále dokola, tralalalalá,
stále, stále dokola, tralalalalá.

Ararija, ararija, ararija rija,
ararija, ararija, ararija ra,
Ararija, ararija, ararija rija,
ararija rija, ra rarija ra,
ararija rija, ra rararija ra.

Teraz všetci tancujeme len dedinskú polku ( hej ),
na pogo sme zabudli, nudné sa nám zdá ( hej ),
na zábave zbalíme každú sedlácku holku ( hej ),
a tancujeme do rána, tralalalalá,
až do rána bílého, tralalalalá.

... a teraz všetci !

Ararija, ararija, ararija rija,
ararija, ararija, ararija ra,
Ararija, ararija, ararija rija,
ararija rija, ra rararija ra,
ararija rija, ra rararija ra.


  späť

© 2005website by "Karči"